Na rok 2022 budeme v divadle dlho spomínať. Bol to rok plný vystúpení, prvých veľkých súťaží, hereckých workshopov, charitatívnych akcií, no najmä plný emócií, smiechu, nadšenia a úspechov. Aj keď najprv to tak vôbec nevyzeralo. Ale poďme pekne od začiatku…

SERIÁL OCHOTNÍCI
Na začiatku roka ešte všade besnela korona, divadlá boli zatvorené alebo v obmedzenom režime a my sme nevedeli, či si tento rok vôbec ešte niekde zahráme. A tak prišiel nápad využiť potenciál nášho režiséra a skúsiť niečo natočiť. A tak sa zrodil seriál „o nás“ s typickým názvom Ochotníci, pri natáčaní ktorého niektorí z nás zistili, že s kamerou kamaráti nikdy nebudú a niektorým to išlo prekvapivo dobre. Aj keď seriál nakoniec skončil v šuplíku, určite to pre nás bola úplne nová skúsenosť, ktorá nás obohatila.

TURNÉ NIELEN PO ZÁHORÍ

Prišla jar a s ňou aj nové možnosti. Vyhladovaní po dvoch rokoch mimo javiska alebo hrania v obmedzenom režime sme s nadšením prijímali každú ponuku na odohranie našej hry v okolitých obciach. Červené šatky tak mohli vidieť diváci v Petrovej Vsi, Sekuliach, Brodskom, Šaštíne-Strážach, Senici, Radošovciach, Skalici, Veľkých Levároch a dokonca aj za hranicami – v neďalekej Strážnici. Veľmi emotívne pre nás boli vystúpenia organizované v spolupráci s gbelskou charitou, výťažok ktorých šiel na pomoc pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Najväčšie pódia sme si užili v Divadle Jána Palárika v Trnave a v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši. Ak k týmto predstaveniam prirátame tie jesenné v Gbeloch, odohrali sme Červené šatky neuveriteľných 25 krát.

BELOPOTOCKÉHO MIKULÁŠ

Jedna z najväčších súťaží ochotníckych divadiel na Slovensku. Prihlasovali sme sa s malou dušičkou, plní obáv, či nás tam nevysmejú, či nebudeme vyzerať, že nám trčí slama z topánok, či si neutŕžime hanbu. Keď sme prišli na krajské kolo do Trnavy a videli tam súperov, z ktorých niektorých bežne vidíte v televízii, chvíľu sme rozmýšľali, či sa nevrátime domov. Nakoniec sme boli radi, že sme zostali. Odborná porota, ktorej sme sa báli ako čert kríža, nám dala mnohé cenné rady a pripomienky, ktoré si veľmi vážime a ktoré nás posunuli ďalej. Porota nám udelila návrh na postup do celoštátneho kola, dostali sme diplom za kostýmy (vďaka hlavnej kostymérke Katke Tomašovičovej – Nemcovej) a Janka Masárová  získala cenu za komické stvárnenie upratovačky Gitky.

O dva mesiace neskôr sa konalo celoštátne kolo tejto súťaže v Liptovskom Mikuláši.  Ako divadelní nováčikovia sme mali možnosť dostať sa medzi tých najlepších ochotníkov na Slovensku, vidieť 13 iných divadiel, z ktorých niektorí podávali neskutočne dobré výkony. Boli to pre nás 4 dni plné inšpirácií, z ktorých si (dúfam) vezmeme to najlepšie. Naše divadlo skončilo v bronzovom pásme a okrem bohatých zážitkov sme si odniesli aj jednu špeciálnu cenu. Matej Vrbňák, ktorého všetci poznáte ako talentovaného hudobníka a tvorcu hudby v našich hrách, získal diplom za autorstvo piesní a ich interpretáciu.

NOVÁ HRA

Mnohí sa nás pýtate, na čom teraz pracujeme. Nacvičujeme pre vás hru s názvom Kocúr v botách. Ako dve predchádzajúce, aj táto je našou autorskou hrou a scenár k nej napísal Radoslav Irša. O čom bude? Dej sa odohráva v meste, kde ropa sa sypala a piesok sa lial a kde každý plynové kúrenie mal 😊. Je to taká trošku uletená rozprávka pre dospelých, písaná v záhoráčtine. Uvidíte v nej gbelského kocúra, kopčanské bosorky, holíčskeho čerta, ale aj krásnu princeznú, chudobného Peťu, nenažraného richtára a popleteného notára. Čakajú vás dlhé dialógy, nápadité kostýmy, šermiarsky súboj a samozrejme scénky plné vtipu. S novou hrou k nám do divadla zavítali aj noví členovia. Sú nimi Eliška Molčanová a Miško Stronček, ktorí medzi nás super zapadli. A kedy nás všetkých môžete vidieť? Ak všetko dobre dopadne, v apríli budeme mať premiéru v Gbeloch.

POĎAKOVANIE
Tento skvelý rok však nebol samozrejmosťou. Pomáhalo nám veľké množstvo ľudí z nášho okolia. Asi najväčšie poďakovanie patrí základnej umeleckej škole, s ktorou máme výbornú spoluprácu a ktorá nám vždy ochotne pomôže so všetkým, čo potrebujeme. Naše poďakovanie ďalej patrí mestu Gbely za dotáciu, ktorá nám výrazne vylepšila rozpočet, obciam na okolí, ktoré nám dali šancu prísť k nim, aj keď nás nepoznali, gbelskej firme Sieko a pánovi Bellayovi zo Skalice, ktorí nám vo veľkej miere pomohli s dopravou a samozrejme všetkým našim divákom, bez ktorých by to celé nemalo zmysel.

Moje osobné poďakovanie patrí mojim kolegom divadelníkom. Keď sa na nich pozerám, ako stoja na pódiu a dávajú do každej hry kus seba, som na nich právom hrdá.

 

Petra Horinková